Cursed heart 01

14. listopadu 2010 v 17:03 | Yuna ^^ |  Cursed heart
1.kapitola

cursedheart.jpg picture by yuna139

Nebolo to tak dávno, čo Kiera zistila , že nie je všetko tak ako sa zdalo. Nikdy by jej ani nenapadlo, že Keisuke , by mohol byť upír. Upír, ktorý prahne po krvi !! Zo začiatku nechápala jeho správanie, pretože vždy ked sa ocitla v jeho blízkosti , vyhovoril sa a rýchlo zmizol. Snažila sa , nevšímať si to , ale nedarilo sa jej to . Až jedného dňa , si ju Keisuke odchytil a povedal jej celú pravdu.Pravdu o tom , že je upír
, že so svojou rodinou lovia zvieratá aby neumreli smädom. Aj keď, bola v tom istá irónia, pretože všetci boli nesmrteľný , takže pomyslenie na smrť bola zbytočná. Zabiť ich mohol len upír z iného rodu , ktorý sa však v ich okolí zatiaľ nevyskytoval...

Posledné jesenné slnečené lúče dopadávali na strednú školu , pred ktorou s nedočkavosťou postávala Kiera a čakala. Nikto nemusel byť jasnovidec aby mu nedošlo , na koho tak pomerne dlho čakala pred školou so slúchatkami v ušiach. Občas odzdravila spolužiakom, kamarátom , no sústredila sa len na príjazdovú cestu , po ktorej každé ráno prichádzala čierna AudiR8 .Zamilovala sa do toho auta, hneď čo ho zbadala a tak isto aj do vodiča.
Ale dnes?? Bolo takmer 8 a on nikde. Začala sa obávať či sa niečo neskomplikovalo , ale hned tie myšlienky zahnala do úzadia.Nechcela sa znepokojovať . . .

"Kiera , mala by si už ísť dnu.Vyučovanie sa začne o 5 minút!" prihovorila sa jej Miya . Kiera sa na ňu s porozoumením pozrela . Stopla si pesničku , ktorá jej hrala v ušiach a milo jej dala odpoveď. Bola si vedomá, že Keisuke už nepríde !!

,, Fajn ..Poďme!" schmatla svoju tašku zo zeme , prehodila si ju cez plece a spolu s Miyou vstúpila do tej školy, ktorá ju nudila najviac na svete. Vzala si so skrinky , zvyšné knihy , ktoré potrebovala na angličtinu . Rozlúčila sa s Miyou a blúdila po chodbách. . Učebňa angličtiny bola úplne na opačnom konci školy.Niekedy sa sama seba pýtala , kto robil rozpis učební , pretože všetky boli akosi rozhádzané . Kým si zapamätala všetky miesta ,v ktorých prebiehali
jej hodiny , prešlo pár týždňov.

Do triedy vošla nepozorovane , sadla si na svoje miesto a zahladela sa von oknom. Hlavou jej behali otázky , na ktoré nevedela odpovede .

"Prečo dnes neprišiel do školy??Včera povedal, že príde presne o pól 8 , aby sme mohli byť ešte spolu.Muselo sa niečo stať ..."
prstami si pomasírovala spánky , pretože ju neuveriteľné rozbolela hlava, od toľkého premýšľania.

Triedu poctil svojou prítomnosťou profesor angličtiny . Pokojne si sadol za stôl , zapísal do triednej knihy a porozhliadol sa po triede.Všetci sa snažili do svojich hláv , ešte čo to popratať, pretože skúšanie z angličtiny sa blížilo. Kiere to bolo absolútne jedno , pretože angličtinu ovládala , tak sa učila len niekedy ...

"Kiera, máte ísť do riaditeľne !" Odtrhla pohľad od stromov, ktoré sa pohojdávali vo vetre a pozrela sa na profesora .

Potichu vstala a ponáhlala sa do riaditelne . Mala pocit, že to bude súvisieť s Keisukem ,alebo jeho rodinou.

"Volali ste ma?"po zaklopaní vošla dnu , a pohodlne sa usadila na stoličku.Celú dobu tŕpla, pretože osoba oproti si ešte dorábala nejaké veci . Nervózne si dupkala nohou o podlahu,  pohrávala sa s rukami.Dúfala , že sa konečne niečo dozvie..

Po 5 minútach , riaditelka zložila telefón a uprela svoj pohlad na Kieru.

" Poverím Vás úlohou.." Kiera sa zatvárila sklesnuto..Úloha, úloha..Takže žiadne správy o Keisukem???Pokúsila sa nasilu usmiať, aby zakryla hnev, ktorý ju pomaly pohlcoval.

"Aká to je úloha?" potichu sa opýtala .

Pohladom behala po obrazoch , veciach v riaditelni.Nikdy tu nebola dlhšie ako 5 minút, takže sa rozhodla, že teraz si to tu poriadne obzrie. Na stole videla fotku , na ktorej boli nejaké deti ...Mohli mať tak 8, 11 ...

"Hm..žeby to boli jej??"opýtala sa v duchu .

"Zajtra ráno k nám príde nový študent a vašou úlohou bude , mu celú našu školu poukazovať!" milo sa usmiala .


Kiere sa zdalo , že videla v jej tvári akúsi škodoradosť.Odjakživa neznášala nič také ako , ukazovačky školy , predstavovanie špolužiakov a dalších trapkovín .

"Asi musím súhlasiť, pravda?" opýtala sa znudeným hlasom a s podvihnutým obočím sledovala riaditelkín pohlad..

"Budete uvoľnená z celého dňa."

"Aspoň dačo pozitívne"

"Dobre , tak sa toho ujmem..Dovidenia !" pobrala sa na odchod .


Po odchode z  riaditelni pocítila akúsi úlavu , priam sa tam dusila.Na chvílu sa jej zdalo , že trpí klaustrofóbiou , no však nikdy nemala iné fóbie , okrem arachnofóbie, takže si to len nahovárala .

**

Jedáleň bola plná ako vždy. Rozhliadla sa po miesnosti a v rohu uvidela Aiko.
Rozhodne si k nej prisadla. Nikdy si s nou veľmi nerozumela , a rozprávala sa s nou len v nutnosti .
Aiko sa na nu ani len nepozrela ..

"Kde je Keisuke?"

Kiera položila otázku a očakávala aj odpoved . Aiko však nemala v úmysle odpovedať, vzala tácku s jedlom, vstala od stola a odkráčala od stola..
Kiera sa nechápavo za nou pozerala . Celým telom jej prebehla elektrika . Rozbehla za nou , dobehla ju až pri jej aute , mimochodom bolo tiež pekné dáky nový model mercedesu.

"Odpovedz mi!!" zvýšila hlas .

Aiko sa konečne na nu pozrela. Bledá tvár , prenikavé tmavé oči , ktoré prekrásne kontrastovali so zlatohnedými vlasmi . Tak by sa dala opísať Aiko .

" Ja sa nestarám o svojho brata!!!" odvrkla . Naštartovala auto a v okamihu po nej nebolo ani stopy..Kiera ostala stáť na parkovisku ako prikovaná a hladela len na zaprášenú príjazdovú cestu . . .

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama